Anna Vojakovičová, farmaceutický laborant – jedna z Vás

Zamyslenie sa nad mojím povolaním a ako to hodnotím s odstupom času.

     Začala by som tým, že už 38 rokov pracujem v nemocničnej lekárni pri UNLP v Košiciach v rôznych pozíciách. Momentálne ako vedúci  farmaceutický laborant.

Prečo som si vybrala toto povolanie ?

Z detstva si pamätám  zážitok, ktorý ma usmernil pri rozhodovaní o mojom budúcom povolaní. Ako dieťa som chodila k starej mame do Revúcej, kde bola lekáreň  – nádherná, krásna, ktorá dýchala históriou. Tá vôňa ma očarila a už vtedy som povedala, že tu sa mi páči a tu chcem pracovať, keď budem veľká.:))…a stalo sa. Sen sa mi splnil o 15 rokov, síce v inom meste a inej lekárni, ale neoľutovala som svoje rozhodnutie. Aj keď prešlo veľa času a lekáreň už má ,,iný šat“ nič to nemení na kráse nášho povolania, ktoré je náročné ale, ak ho robí človek z lásky, efekt sa dostaví. Mňa najviac teší, že lekáreň už nie je o doplnkáčoch a kozmetike, ale začína sa obnovovať individuálna príprava liečiv aplikačných foriem ( čapíky, gély, tobolky),  návrat k starým osvedčeným receptúram. V poslednom čase sa stáva, že je výpadok HVLP a tak hľadáme riešenie  inej aplikačnej formy s rovnakou účinnou látkou ( napr. tablety nahradiť sirupom ). V týchto prípadoch viem naplno využiť svoju odbornosť – špecializáciu technológiu liekových foriem, čo je v dnešnej dobe skôr raritou ako realitou. Na našom pracovisku neexistuje slovo ,,nedá sa“ , vždy hľadáme možnosti ako pacientom pomôcť. V tom spočíva kreativita a ľudskosť nášho povolania . Najviac to vnímam ako vedúci pracovník, ako aj pri výučbe budúcich farmaceutických laborantov, ktorí sú v určitých situáciách veľmi skeptickí. Snažím sa  ich naladiť na pozitívnu nôtu, lebo nie je to len o práci ale aj o postoji k životu. Najväčšou odmenou pre mňa je, keď mi žiaci prídu aj po rokoch povedať, že som ich naštartovala k tomu, aby milovali svoje povolanie  a svoju radosť rozdávali ďalej.

     Každý deň by sme mali nájsť dôvod na úsmev. Aj keď sa to v dnešnej dobe zdá priam nemožné , vždy môžeme nájsť dôvod na potešenie. Úsmev nestojí nič, ale znamená veľa – to je moje životné krédo a preto sa snažím každý deň pozitívne naladiť a aj po toľkých rokoch sa teším do práce.

Všetkým prajem čo najviac dôvodov na úsmev.